História
Romaňolský vodný pes (tal.: lagotto romagnolo, ang.: Water Dog of Romagna, Romagna Water Dog) je starobylým talianskym plemenom vodného psa, ktorý sa používal na donášanie vodnej pernatej zveri a rýb v bažinatých oblastiach Ravenny. Zmienka o ňom sa objavuje už v časoch Etruskov okolo 7. storočia p. n. l.
Neďaleko mesta Ferrara v kraji Romagna boli objavené nákresy poľovačiek a rybačiek, na ktorých je vyobrazený pes, ktorý sa mu veľmi podobá. Na freskách v paláci Ducale dei Gonzaga di Mantova z roku 1456, ktorých autorom je maliar Andrea Mantegna, je scéna na ktorej je pri nohách markíza Ludvíka III. Gonzaga pes, ktorý vyzerá ako dnešný romaňolský vodný pes. Len nedávno upozornila profesorka Martuzzi z Parmy na obraz barokového talianskeho maliara Guercina (Giovanni Francesco Barbieri), ktorý má vyše 400 rokov (viď. na obrázku) kde je v strede obrazu namaľovaný pes, ktorý zodpovedá dnešnému modernému štandardu! Je harmonický, má správne proporcie a pokojne by sa mohol postaviť do výstavného kruhu. Je to jedno z mála plemien, ktoré negatívne nepoznačil zub času.
Zmienka o malom kučeravom psovi na prinášanie vodnej zveri z oblasti Ravenna je v starobylých knihách zo 16. storočia. Psy pomáhali lovcom v mokradiach, kde bol lov veľmi náročný. Romaňolské vodné psy sa boli schopné ponárať do bažín v každom ročnom období aj cez ľad a dokázali priniesť uviaznutého vtáka na breh. Umožňovala im to aj kučeravá srsť s hustou podsadou, vďaka ktorej sa voda nedostala až na kožu. Vysúšanie bažín plných vodnej zveri a pretváranie na poľnohospodársku pôdu malo za následok „rekvalifikáciu“ romaňolských vodných psov na hľadačov hľuzoviek. Silný inštinkt hľadať, nesmierne rýchla krivka učenia a vynikajúci čuch urobili z romaňolských vodných psov výkonných hľadačov. V minulosti chovali hľadači hľuzoviek psy len na základe skúseností bez ohľadu na genetiku. Ich cieľom bolo dopracovať sa k vynikajúcemu psovi bez ohľadu na to, či to bol romaňolský vodný pes alebo nie. Hrozilo im vyhynutie, a preto v 70. rokoch minulého storočia skupina nadšencov vypracovala program na záchranu plemena. Skupinu viedli páni Quintino Toschi, prezident miestneho kynologického klubu a chovateľ a posudzovateľ prof. Francesco Ballotta, ktorý si výborne pamätal tieto psy zo svojho detstva. Podporoval ich svetoznámy chovateľ Antonio Morsiani, ktorý neskôr vytvoril aj veľmi podrobný FCI štandard pre plemeno romaňolského vodného psa (lagotto romagnolo) a Lodovico Babini, milovník psov z oblasti Romagna s lhoročnými skúsenosťami. V oku 1988 bol založený C. I. L. (Club Italiano Lagotto). Po dlhých rokoch práce, biometrických meraniach stoviek jedincov a morfologického výberu v roku 1995 plemeno uznala F. C. I. Od roku 1997 zastrešuje plemeno na medzinárodnej úrovni U. M. LAG (Svetová únia lagotto klubov). Popularita plemena a počet šteniat rastie každým rokom. Romaňolský vodný pes je veľmi obľúbený v Škandinávii, Nemecku, Švajčiarsku ale už aj v USA, Kanade či Austrálii.
hľadať, nesmierne rýchla krivka učenia a vynikajúci čuch urobili z romaňolských vodných psov výkonných hľadačov. V minulosti chovali hľadači hľuzoviek psy len na základe skúseností bez ohľadu na genetiku. Ich cieľom bolo dopracovať sa k vynikajúcemu psovi bez ohľadu na to, či to bol romaňolský vodný pes alebo nie. Hrozilo im vyhynutie, a preto v 70. rokoch minulého storočia skupina nadšencov vypracovala program na záchranu plemena. Skupinu viedli páni Quintino Toschi, prezident miestneho kynologického klubu a chovateľ a posudzovateľ prof. Francesco Ballotta, ktorý si výborne pamätal tieto psy zo svojho detstva. Podporoval ich svetoznámy chovateľ Antonio Morsiani, ktorý neskôr vytvoril aj veľmi podrobný FCI štandard pre plemeno romaňolského vodného psa (lagotto romagnolo) a Lodovico Babini, milovník psov z oblasti Romagna s lhoročnými skúsenosťami. V oku 1988 bol založený C. I. L. (Club Italiano Lagotto). Po dlhých rokoch práce, biometrických meraniach stoviek jedincov a morfologického výberu v roku 1995 plemeno uznala F. C. I. Od roku 1997 zastrešuje plemeno na medzinárodnej úrovni U. M. LAG (Svetová únia lagotto klubov). Popularita plemena a počet šteniat rastie každým rokom. Romaňolský vodný pes je veľmi obľúbený v Škandinávii, Nemecku, Švajčiarsku, USA, Kanade, Austrálii a už aj na Slovensku či v Čechách.
Spracovala: Mgr. Iveta Liptáková