Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je dedične podmienené ochorenie, ktoré je charakteristické abnormálnym utváraním acetabula a hlavice stehnovej kosti a je spojené s artrózou až luxáciou kĺbu. Vyskytuje sa u rôznych plemien psov, avšak závažné zmeny sa spájajú s veľkými (napr. nemecký ovčiak, labradorský retriever) a obrími plemenami (napr. novofundlandský pes, bernardín), u ktorých je na kostru a kĺby v období rastu kladená vysoká zaťaž, vzhľadom na rýchly rast a rýchle zväčšenie hmotnosti v porovnaní s ľahšími plemenami (anglický kokeršpaniel, anglický špringeršpaniel, waleský špringeršpaniel). Bedrový kĺb patrí medzi tzv. guľové kĺby, ktorý sú tvorené kĺbovou jamkou (acetabulum) v panve a hlavicou stehnovej kosti (femur). Hlavica stehnovej kosti zapadá do jamky a na povrchu oboch týchto kĺbových plôch sa nachádza chrupavka, ktorá zabezpečuje pružnosť kĺbov a chráni kosti pred opotrebením. Za zmienku stojí aj väzivové spojenie v kĺbe a šľachy a svaly nad týmto kĺbom. V zdravom bedrovom kĺbe polguľovitá hlavica stehnovej kosti veľmi pevne zapadá do kĺbovej jamky. Záťaž je rovnomerne rozložená na celú plochu kĺbu a jamky. Pri postihnutí bedrového kĺbu hlavica stehnovej kosti a kĺbová jamka nie je dostatočne vyvinutá, spojenie je nestabilné, voľnejšie (laxné). Záťaž preto nie je rovnomerne rozložená a niektorá časť hlavice a jamky je preťažovaná. Dráždenie chrupavky, preťažením kĺbového púzdra a väzov, má za následok artritídu a bolestivosť. Neskôr sa začínajú prejavovať ireverzibilné degeneratívne zmeny na kĺboch.

Genetika nepustí

Na vzniku dysplázie bedrových kĺbov sa podieľa mnoho génov (tzv. polygénna dedičnosť) určujúcich utváranie samotných súčastí kĺbu (kĺbovej jamky a hlavice) – ich veľkosť a tvar. Je preto nevyhnutné pri výbere chovných párov prihliadať na túto skutočnosť. Ak spájame dva jedince s pozitívnym nálezom DBK s veľkou pravdepodobnosťou sa DBK vyskytne aj v potomstve. Toto spojenie môže však dať aj určité percento potomstva bez nálezu DBK. Ak sa spoja dva jedince s negatívnym nálezom DBK, je veľká pravdepodobnosť, že potomstvo DBK mať nebude. Avšak môže sa stať, že jeden alebo oba “zdravé” jedince sú prenášačmi génov podmieňujúcich vznik DBK. A aj keď sa u nich DBK neprejaví, prenesú tieto gény na potomkov, u ktorých sa dysplázia bedrového kĺbu prejaviť môže. Keďže koeficient dedivosti DBK kolíše medzi 0,2 – 0,6 (teda 20 – 60%) nemalý vplyv na vývoj ochorenia majú aj iné faktory (40-80%):

  • Podmienky chovu
  • Plemeno – vek, rýchlosť rastu, telesná konštitúcia, hmotnosť, hormonálna nerovnováha a i.
  • Výživa – ochorenie môže človek zapríčiniť nielen vtedy ak psovi nedá dostatočnú výživu v krmive, ale aj pri nadmernom prísune výživných látok. Šteňatá a mladé psy nikdy neprekrmujme. Psa by sme mali kŕmiť kvalitnou stravou s vyváženým pomerom vápnika a fosforu a dostatočným množstvom bielkovín. Treba dávať pozor na množstvo tuku v potrave. Ďalej si všímame aj vitamíny a ďalšie minerálne látky obsiahnuté v krmive.
  • Pohyb- šteňa a mladého psa nepreťažujme, nechajme mu voľnosť bez zbytočnej záťaže, do pol roka nepraktizujme náročné a dlhé prechádzky. Do jedného roka veku psa by mal mať výbeh na mäkkom a pružnom povrchu (napr. tráva). Nie je vhodné aby bol pes celý čas napr. na betónovom povrchu.
  • Ďalšie faktory – treba dávať pozor na to, aby sa kĺby mladého psa príliš nepodchladili – toto taktiež môže prispieť k problémom s kĺbmi.

Vývin kĺbov a rizikové obdobia spojené s dyspláziou bedrového kĺbu

Nakoľko je DBK dedičným a nie vrodeným ochorením, každý pes sa rodí so zdravými kĺbmi, teda nie s rozvinutým ochorením. U šteniat, ktoré sa narodili s genetickou predispozíciou sa ochorenie začína rozvíjať spolu s rastom a vývinom psieho organizmu a jeho nadmerným zaťažením.

Obdobia, počas ktorých by majiteľ mal dávať pozor na kĺby a aj celkovo na kostrovú sústavu svojho psa:

  • Obdobie do 2 mesiacov veku psa. Jedná sa o najdôležitejšie obdobie vývoja kĺbov a zároveň je to aj najkritickejším obdobím pre vývin DBK. Súčasti kĺbu sú tvorené chrupavčitým tkanivom a sú mäkké, preto sa môžu deformovať a abnormálne sa vyvíjať. Postupne osifikujú na kostné tkanivo.
  • Obdobie do 5 mesiacov veku. V tomto období musíme dávať veľký pozor na to, aby nebolo šteniatko preťažované, vôbec by nemalo prekonávať prekážky preskakovaním, mali by sme obmedziť skákanie a chodenie po schodoch.
  • Obdobie do 12 až 18 mesiacov. V tomto období sa ukončuje rast a psík môže začať s intenzívnejším tréningom, avšak záťaž je potrebné zvyšovať postupne!

Klinické príznaky spojené s dyspláziou bedrového kĺbu

Nie každý RTG nález koreluje s klinickými prejavmi u psa – niekedy pes s ťažkým postihnutím neprejavuje žiadne symptómy, a naopak, aj pes s ľahkým stupňom DBK môže mať výrazné klinické príznaky.

U šteniat a mladých psov sa klinické príznaky spájajú s nestabilitou kĺbu a prejavmi zápalu, teda bolestivosť a krívanie. Neskôr, u starších psov, sa klinické príznaky objavujú v spojitosti s artrotickými zmenami, ktoré sú následkom primárnych zmien.

To, či sa u psa DBK prejaví, môže závisieť aj od prahu bolestivosti u konkrétneho jedinca.

Často pozorované klinické príznaky spojené s DBK:

  • neochota k pohybu,
  • neochota a problémy pri vstávaní,
  • neochota prekonávať prekážky,
  • kolísavá chôdza,
  • strnulá a opatrná chôdza,
  • pes sa potrebuje po ležaní „rozhýbať“,
  • problémové zdolávanie schodov,
  • bolestivosť a krívanie – najmä po záťaži,
  • podsádzanie jednej panvovej končatiny pod seba pri sedení – pes sedí „nakrivo“,
  • odľahčovanie jednej alebo oboch panvových končatín a prenášanie váhy na hrudníkové končatiny (podsadený zadok),
  • časté naťahovanie panvových končatín,
  • odrážanie sa oboma panvovými končatinami naraz (pes pri behu skáče ako zajac).

Klinické príznaky DBK sa zvýraznia najmä po dlhodobejšom odpočinku (spánok a i.) alebo po väčšej záťaži (naháňanie sa so psami, niekoľkohodinová prechádzka a i.).

Diagnostika DBK

Dysplázia bedrových kĺbov sa diagnostikuje pomocou röntgenologického vyšetrenia. Platí, že pre oficiálne posúdenie RTG DBK podľa smerníc Medzinárodnej kynologickej federácie FCI, musí byť pes starší ako 12 mesiacov, pri veľkých a obrích plemenách musí dovŕšiť až 18 mesiacov (informácie pre konkrétne plemeno nájdete na webstránkach chovateľského klubu pre dané plemeno).

Smernice FCI taktiež stanovujú podmienky pre zhotovovanie aj posúdenie snímkov. Správna prax pri zhotovovaní a posudzovaní snímkov je popísaná aj na stránkach Komory veterinárnych lekárov SR.

Ako sa pes vyšetruje na dyspláziu pri röntgenovaní bedrových kĺbov?

Pred samotným röntgenovaním veterinár, ktorý zhotovuje snímky (zhotoviteľ), skontroluje identifikačné údaje psa (tetovanie, číp) s údajmi uvedenými v rodokmeni.

Častou otázkou majiteľov vyšetrovaných psov je to, či je nutné psíka počas röntgenovania uspať. Aby bolo zabezpečené dostatočné uvoľnenie svalov na končatinách (myorelaxácia) a aby neboli výsledky skreslené, pes musí byť pri RTG DBK  v celkovej anestéze. Pes totiž leží na chrbte s natiahnutými panvovými a hrudníkovými končatinami tak, aby jeho telo tvorilo os. Panvové končatiny sa mierne rotujú smerom dostredu a ťahajú rovnobežne smerom dozadu. Len máloktorý pes ostane v takejto polohe len nehybne ležať,  a to je ďalší dôvod, prečo psíka musíme uviesť do celkovej anestézy.
Zhotoviteľ  röntgenogramu (snímku) je povinný odmietnuť zhotovenie snímku, pokiaľ  majiteľ psa odmietne celkovú anestézu psa a pokiaľ sa identifikačné údaje psa nezhodujú s údajmi v rodokmeni.

Kto môže snímky zhotovovať a aký je postup po zhotovení snímkov

Snímok môže zhotoviť ktorýkoľvek  veterinárny lekár, ktorý má schválené röntgenologické pracovisko. Posudzovaný snímok musí byť kvalitný a označený tak, aby nemohol byť zamenený. Na snímku musí byť vidieť celú panvu, krížovú kosť, stehnové kosti spolu s kolennými kĺbmi.

Zhotovený RTG snímok sa posiela tzv. posudzovateľovi, ktorý ho oficiálne posúdi a výsledok zapíše do rodokmeňa. Posudzovatelia sú veterinárni lekári, ktorí vykonali skúšku posudzovateľa DBK a ich zoznam nájdete na stránkach Komory veterinárnych lekárov SR. Záleží však na chovateľských kluboch pre jednotlivé plemená, či si určia užší okruh posudzovateľov, alebo len jedného posudzovateľa pre celé územie SR, alebo výber posudzovateľa nechajú na majiteľoch vyšetrovaného psa.

Posúdenie RTG snímku

Posudzovateľ nemôže posúdiť snímok psa, pokiaľ pes nedosiahol požadovaný vek a pokiaľ snímok nie je jednoznačne identifikovaný a kvalitne zhotovený.
Na bedrovom kĺbe sa hodnotí viacero kritérií, preto sa poniektorí chovatelia a majitelia mylne domnievajú, že posúdenie DBK sa robí len na základe tzv. Norbergovho uhla. Hodnotí sa utváranie kĺbovej jamky, hlavice  a krčku stehnovej kosti a ich vzájomné postavenie. Dôležitým je už spomínaný Norbergov uhol, ktorým sa posudzuje hĺbka kĺbovej jamky a stupeň zasunutia hlavice stehnovej kosti. Hodnota Norbergovho uhla je vyjadrená v stupňoch a pri zdravom kĺbe je minimálne 1050. Posudzuje sa aj prítomnosť kostných výrastkov a šírka kĺbovej štrbiny.

Na základe posúdenia jednotlivých kritérií a pridelených bodov sa psy zaraďujú do piatich stupňov (Medzinárodne uznávaná klasifikácia FCI). Výsledok sa označuje číslami 0-4 alebo písmenami A-E:

  • 0 resp. A     Bez nálezu (HD frei) – Kĺby sú zdravé
  • 1 resp. B     Hraničný stupeň dysplázie (Übergangsform)   – Na kĺboch sú malé zmeny, ktoré ho nedovoľujú zaradiť do  stupňa bez nálezu, pri tomto stupni sa doporučuje opakované vyšetrenie o 6 mesiacov.
  • 2 resp. C    Ľahký stupeň dysplázie (Leichte HD)
  • 3 resp. D   Stredný stupeň dysplázie (Mittlere HD)
  • 4 resp. E    Ťažký stupeň dysplázie  (Schwere HD)

Výsledok po posúdení posudzovateľ zapíše do rodokmeňa pod skratkou HD (Hip Dysplasia) alebo DBK. Oba kĺby sa hodnotia samostatne, teda napr.  výsledok pri zdravých kĺboch vyzerá takto: HD A/A alebo HD 0/0.

Spracoval: MVDr. Tomáš Krupa