Časť Ódy na wss od Raymonda Jacobsa: 
„ Pýtali sa ma, čo je welshspringerspaniel:
povedal som,  pracovný pes,
s gaštanovou srsťou, ktorá má líšky lesk,
pes na hlave s  Llanharonskou škvrnou
pes s upravenou brilantnou bielou
pes s  chvostom krátkym a veselým radosťou
pes , ktorého milujem a on miluje mňa celou svojou bytosťou
a ktorý šteká, keď je to potreba.
toto je môj pohľad na welshspringerspaniela…….“

 

Označenie skupiny plemiem psov s názvom „španiel“ vedie k domnienke, že práve Španielsko je zem pôvodu tohto druhu psov. Existujú však súvislosti, ktoré upozorňujú na fakt, že prapredkovia španielov nemusia pochádzať zo Španielska, ale ani z britských ostrovov. Najpravdepodobnejšie je, že ich pomenovanie vychádza z latinského názvu Španielska-Hispánia. Hispánia v preklade znamená „pobrežie králikov“, ktorí sa tu v hojnej miere vyskytovali. Tak ich nazvali  Feničania, ktorí do Španielska prišli a s nimi aj ušľachtilí psi s poľovnými vlohami, a práve ktorých  k lovu králikov aj  hojne využívali. Odtiaľ sa potom rozšírili do iných zemí.
Názor, že názov “španiel“ označuje psa pôvodom zo Španielska zastával napr.Gaston de Foix vo svojej knihe o love/ Livre de chasse/, vydanej v roku 1387. Jeho španiel je však veľký a hnedožltý, chovaním a spôsobom lovu síce je totožný s dnešným španielom, avšak veľkosť a farba neukazujú na predkov welských španielov.

Najstaršia zmienka o španieloch údajne pochádza zo zákonníka kráľa Walesu z roku 948, podľa ktorého bol vtedy španiel vysoko cenený ako lovecký pes. Jeho cena zodpovedala cene kvalitného jazdeckého koňa a za jeho usmrtenie bola stanovená vysoká pokuta. Je to pochopiteľné, keď si uvedomíme, že strelné zbrane neexistovali a vlastne pes bol  jedným z prostriedkov na zaobstarávanie jedla. Pretože obyvatelia Walesu a časti Bretónska patrili pôvodne ku keltským rodom, ktoré obývali skoro celú západnú Európu, niektorí autori sa domnievajú, že existuje úzky vzťah medzi waleským špringerspanielom a bretónskym epagneulom. Je to však správny predpoklad iba v tom prípade, pokiaľ“psov na vtáky“ doviezli  na britské ostrovy z Francúzska už v rannom stredoveku.

Pri hľadaní pôvodu anglických poľovných psov sa stretneme s menom  Johanes Caius, osobný lekár aglického kráľa Edwarda VI. a neskôr kráľovny Márie Alžbety. Na objednávku zurišského priateľa, právnika a lekára Courada Gesnera pre jeho encyklopedické dielo „História štvornožcov, hadov a hmyzu“, píše Johanes Caius, okolo roku 1555, slávnu knihu „O anglických psov, ich rozlišnostiach, plemenách, povahách a vlastnostiach“ , ktorá obsahuje najvýznamnejšie údaje o histórii wss. Ako z diela Gesnera, tak aj z diela Caiusa je jasné, že anglickí psi sa delili na štyri skupiny.
A/venatici – psi s vynikajúcim čuchom, stopujúci a honiaci korisť
B/ Aucupatori – psi sledujúci vtáka zrakom a prenasledujúci ho
C/ Rustici – slúžiaci k rôznym praktickým účelom
D/ Dalicatus – táto skupina obsahovala jediného psa a to „Spaniela Gentle“. Bol to veľmi malý psík, nosený ako hračka pre potešenie vznešených dám.

V druhej skupine, v tej čo nás najviac zaujíma , bol uvedený Land spaniel, Seter a Watter spaniel. Popis farby Land španiela je zvlášť dôležitá. Caius totiž píše o bielom psovi s veľkými červenými škvrnami. Taktiež popis vlastností je totožný s wss. Gesner o Land španieloch hororí, že boli pod názvom „prepeličiare“ používaní vo Francúzsku a pod názvom „ Vogelhound“ v Nemecku. Obidvaja autori sa však zmieňujú o rôznych druhoch Land španielov, ale iba vo Francúzsku  bola jeho farba ostro červenobiela.  Caius popisuje, že tákáto kombinácia farieb je vzácna a možno práve preto sa červenobiely Land španiel  stal základom chovu nového psieho plemena typu španiela.

Zatiaľ čo sa všeobecne myslelo, že termín „spaniel“ použil prvý krát Caius a Gesner, jeho pôvod bol zrejme o 3 storočia starší, pretože  dochovaná písomná zmienka o názve španielov pochádza z 13 storočia. Nachádza sa v diele spisovateľa Geoffreya Chausera/Canterbury Tales/ z roku 1387. Časť  v poviedke Ženy z Bathu vykresluje psa, akoby jeho meno a chovanie bolo každému známe : pes strednej veľkosti,ktorý nepremôže veľkého človeka, ani si neľahá k jeho nohám, ako to majú vo zvyku malí psi“ Z ďalšieho textu popis zodpovedá španielovi.

V prechádzke históriou nachádzame veľmi zaujímavý obraz- gobelín – zvaný Bayeuxský z roku 1065, znázorňujúci kráľa Harolda sa svojimi psami a sokolom. V renesančnom období boli aj ostatní španieli  vysoko prešľachtení. Rozlišovali sa na pozemných a vodných, vyskytovali sa prevažne v červenobielej farbe, ale boli známi aj jednofarební. Viacfarebným sa dávala prednosť. Vo Walese však naďalej chovali poľovníci svoje červenobiele, ostré a vytrvalé psy, ktoré najviac vyhovovali požiadavkám poľovačiek v kopcovitom teréne. Behom ďalšieho vývoja boli vraj červenobieli španieli zatlačení do Južného Walesu , kde sa po určitú dobu vyvíjali izolovane od ostaného územia Británie. Vďaka tomu sa zrejme zachovali v čistej forme, bez výrazného prekríženia iných plemien.Zachovali si tak jedinečne čisté vlohy .

V 18.storočí bolo ustálených niekoľko veľkostí španielov. Tí najväčší sa podielali na vzniku anglických stavačov. S postupom vývoja dokonalejších strelných zbraní začína narastať aj význam španielov, pretože zver je treba vysliediť a poľovníkom nahnať, tí si ju ulovia a potom ju treba aj doniesť. V palácoch Viktoriánskej Anglie sa začali usporadúvať prehliadky psov, ktoré vyvrcholili v roku 1851 veľkou výstavou v Crystal Palace. V roku 1873 vznikol za aktívnej účasti princa Waleského Klub chovateľov psov a bola založená ústredná plemenná kniha.
Jeden chovateľ, menom A.T.Wiliams z údolia Neathu, ktorého rodina chovala wss niekoľko storočí, dosiahol v roku 1899 v Birminghame  so svojim červenobielym waleským špringeršpanielom na výstave a v pretekoch v teréne – Fiel Trials- také pozoruhodné výsledky, že sa o nich  zmieňovala aj veľká časť literatúry tohto zamerania .

O wss vznikol týmto veľký záujem. V 19 storočí boli vo Walese rôzne kmene wss. Jedným z týchto kmeňov bola aj Llanharonská krvná línia /Llanharon je didinka v južnom Walese/. Wss z Llanharonu dali meno červeným znakom na hlave. Všetci wss tak majú na hlave dedičné červené znaky, tzv.Llanharonské znaky.
V roku 1885 vznikol  Klub chovateľov  španielov. Tí sa delili do troch skupín : nad 50 libier, 25-50 libier a pod 25 libier. Najznámejší bol teda kokeršpaniel, velshšpringeršapniel a špringeršpaniel. Klub wss vznikol v roku 1902. Standard  Klubu Wss je strážený a niekoľkokrát bol doplnený, napr. na výročnej členskej schôdzi Kennel Clubu v roku 1967 sa vyjadrovalo členstvo k výške. Výsledok znel, že výška wss je niečo medzi výškou kokra a anglického špringra – tento názor však nebol prijatý., ale zrušili sa slová : …je chovaný a chránený len pre pracovné účely a slovo ….tmavý z definácie farby. Na výročnej členskej schôdzi 1968 boli prijaté ďalšie zmeny  – bola zrušená klauzula o hmotnosti a bolo doplnené číselné vyjadrenie výšky-pes-48 cm, feny 46 cm. V roku 1970 Dr. Richardson zaviedol definície nožnicového skusu a kliešťový sa stal neprijateľný. V neskorších rokoch bola prejdnávaná časť výstavníctva. Výstavy boli a sú v prvom rade súťaže krásy. U wss však je nutné si všímať aj jeho temperament a „veselosť“ ktoré sú jeho základnými charakterovými vlastnosťami neospravedlňovať nespoločenskosť. Do chovu by nemali byť zaraďované jedince, ktoré prekazujú vážne chyby v  temperamente, aj keby mali akékoľvek fyzické predpoklady.

V prvej polovici nášho storočia si toto plemeno pre svoju inteligenciu, krásu, oddanosť a poľovnícke vlastnosti získalo obľubu na celom svete a podmanilo si srdce nejedného poľovníka, chovateľa i obdivovateľa tohto plemena. Postupne sa chov wss rozšíril vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Nemecku, Švédsku, Fínsku, Česku a samozrejme na Slovensku. V kynologickej verejnosti sa považuje za jedno z najkrajších plemien sliedičov.

Do Československa sa dostali wss vďaka pánu Františkovi Limlovi od pána Hinckeldeynsa z Hamburgu v 1963, ale Klub poľovných španielov bol založený už v roku 1924. Jednou zo spoluzakladateliek bola aj pani Milena Šterbová, na ktorej počesť sa od roku 1964 každé dva roky usporadúvajú medzinárodné klubové všestranné skúšky so zadávaním titulu CACIT a CACT.

Na Slovensko priviezol prvé šteňa pán Jozef Brunovký z Bratislavy v roku 1973 a bol to Ito des Zigomars, narodený 12.6.1973 zapísaný v SPKP ako č. 7 – otcom bol Plattburn Picasso, matkou Unela des Fretillants. Pes získal na národnej výstave v Nitre 1976 ocenenie výborný a Víťaz triedy pracovnej, Víťaz Slovenska, Víťaz Nitry a absolvoval jesenné skúšky v II. cene. Jeho dcéra LINDA z Lamača v majetku MUDr. Ľudovíta Janeka sa stala prvou interšampiónku v bývalom ČSSR. V tomto roku sa zapísal na Slovensku aj prvý vrh WSS z chovateľskej stanice Plevovec Juraja Bušu z Moravského Lieskového. Vrh bol zo spojenia Afra Bělišť  a otec Charmong, import z Holandska . Z tohto spojenia bolo 6 šteniat zapísaných v SPKP pod č. 1-6. V roku 1973 sa dostali do chovu ďalšie dve suky Andra z Píseckého hradu  od J. Lhotu z Písku a Oldza Encyan od O. Nováka zo Žďáru nad Orlicí,  Andru získal pán Milan Kovačič z Bratislavy a Oldzu pán Ivan Brázdovič tiež z Bratislavy. Jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tohto plemena na Slovensku, bol okrem iných pán Albín Luknár, ktorého údaje aj uvádzam v tejto časti.

Obohatením chovu sa stal dovoz švédskeho psa Ajje PELYDRYNS majiteľa Rolfa a Kicki Kindstrandových. Obohatil chov o tmavé oko a pevnejšiu kostru. Ajje sa stal šampiónom SR a jeho dcéra JENY JANKINA ZÁHRADA sa stala svetovou víťazkou v Miláne roku 2000. Celkove sa dá hodnotiť jeho potomstvo ako prínos.

Kto by chcel wss spoznať na výstave musí si všimnúť stredne veľkého psa, symetricky a kompaktne stavaného, vždy len vo fabre červenobiela, veľkosti 46-48 cm v kohútiku, vážiaci okolo 20 kg. Oči sú farby tmavej, alebo orieškovohnedej. Svalnaté telo má hlbokú hruď, lopatky sú položené šikmo. Chvost je nosený v rovine chrbta. Rovné končatiny majú silné kosti a sú dobre zauhlené, kolená sú zaúhlené stredne. Má guľaté uzavreté tlapky, ktoré nemajú byť príliš veľké. Hlavu nesie dlhý a svalnatý krk. Jemne klenutá lebka má zretelne vyjadrený stop. Stredne dlhá tlama je hranatého tvaru. Pomerne malé, stredne nízko nasadené uši priliehajú tesne k lícam. Oči sú stredne veľké, skus nožnicový.

Svoju dôležitosť u wss zohráva aj temperament. Temperament u wss je alfou a omegou. Tak ako u človeka opovrhujeme krásou, ktorá je len povrchná, tak aj v psom svete považujeme krásu bez temperamentu za bezcennú. Vrtenie chvostom a veselý prejav je u neho normálny žiadaný prejav, ako je to už spomenuté, ale žiada sa mi táto jeho tak charakteristická črta  zdôrazniť.

Tento pes  je pohyblivý, energický a pracovitý, mimoriadne vytrvalý, schopný neúnavne pracovať veľa hodín aj v ťažkom teréne za nepriaznivého počasia.Po práci vonku chce v dome svojho pána byť zúčastnený na dianí a prinajmenšom „citiť nohu svojho majiteľa“. Tento vetroplach vonku sa mení na milého „papučového psa“, ktorý sa chce na všetkom podieľať a po skončenej práci che si s potešením poležať . Je veľmi naviazaný na svojich majiteľov.

Dospelého psa môžete kľudne nechať v byte, je dobrý strážca, ale keď je majiteľ doma, chce byť pri ňom. Všeobecne wss milujú deti. Spolu s nimi sú schopní  kadečo spoznať  a prebádať  okolie v byte aj vonku. Vždy je pripravený na hru .Učí sa veľmi rýchlo, ale svojim šarmom sa snaží vyhnúť plneniu toho, čo dobre ovláda. Má stále dobrú náladu a očakáva ju aj od svojho majiteľa. Nervozita a nahnevanosť ho zneistia, ako nakoniec každého psa. Prísny a skorý tréning sú absolútne nevhodné, keď chcete, aby zostal Váš psík veselý.

Všeobecne sa dá povedať, že wss je mierny, veľmi inteligentný pes, veselý a živý. Dobre vychovaný jedinec je poslušný a poddajný. Je prítulný a má rád spoločnosť ľudí. Preto mu život v koterci nevyhovuje, najlepšie sa cíti uprostred rodinného diania.Nesmieme zabúdať, že celé stáročia bol šľachtený ako   pracovný pes, ktorý  s veľkou vášňou pracuje rovnako v lese aj  v poli. Má prirodzenú náklonnosť k vode, vynikajúci čuch.Aportuje rád a dobre, je schopný priniesť aj zajaca. Občas si však z poľa donesie aj starú hračku, prípadne topánku, nespočetne krát sa  veľmi dobre  vyváľa na práve mesiac zdochnutej rybe, žabe, možnosti sú vonku veľké a fantázii sa medze sa nekladú. S ostatnými psami vychádza veľmi dobre, ovšem vždy si najde tú vhodnú príležitosť upozorniť na seba a uchmatnúť si kus majiteľovej pozornosti pre seba. Veľmi rýchlo si Vás pri troške nepozornosti zaradí do svojej svorky.

Vyžaduje si pravidelnú údržbu srsti a uší. Strihajú sa labky do tvaru mačacieho, srsť sa kartáčuje.Okrem toho potrebuje 2-4 krát ročne v závislosti na kvalite srsti a na účele chovu
skrátiť srsť na ušiach a upraviť celkový vzhľad . Po práchode z vonku za mokrého počasia a pobyte pri vode si vyžaduje vytrieť ušká.

Výchova tohto plemena je pomerne ľahká, i keď sa Vám môže niekedy zdať,   že Vášho psa postihla náhla hluchota. Inteligencia tomuto plemenu nechýba a dokáže si vymyslieť veľmi zaujímavé veci, aby Vás odviedol tam, kam on chce.Má veľmi rád, keď je veľmi pochválený za žiaduce chovanie . Skoro pochopí, že poslúchnutie mu prináša výhody. Iné než verbálne tresty sú u tohto plemena zriedkakedy nutné. Tvrdá výchova napácha len zlo. Wss je vášnivým lovcom, preto ho už od šteňaťa učte, že musí pribehnúť na vaše zavolanie. Keď však odbehne, netreba sa báť, rád sa vráti po svojej stope. Pohyb mu robí radosť a keď ho pritom ešte zamestnáte o jeho šťastí netreba hovoriť.Plávanie prechádzky a aportovanie mu dopomôžu vybiť enegriu. Pokiaľ mu poskytnete dostatočné množstvo pohybu, chová sa doma veľmi kľudne. Ak však nemáte čas a nepôjdete s ním von, len na Vás smutne pozrie a počká, kým budete mať čas. O to je potom jeho radosť väčšia.

Ak máte záujem o využitie v poľovníctve treba vedieť, že je to pes s vynikajúcimi nosovými vlastnosťami, záujmom o zver , hlasitý na teplej stope, niektorí jedinci sú veľmi ostrí, čo je výhoda pri love na čiernu zver. Po výcviku spoľahlivo a radi prinášajú aj z vody, pretože voda je pre nich druhý domov. Vytrvale a radi sliedia aj v ťažkom teréne a rákosí. Sú zaradení medzi plemená s všetranným využitím pre spoľahlivú prácu na pofarbenej stope.

Stále častejšie sa však uplatňuje aj ako spoločenský pes, ktorý potrebuje dennú prechádzku a pre jeho majiteľa tým pripravuje nádherný pohľad na  behajúceho wss. Welshspringerspaniel je originál. Treba veriť, že zostane takým ako doteraz a nepodľahne módnym trendom.

Život s ním je ako óda na začiatku.
Bc. Viera Janeková